Kultúra

Napísané v období od 17.10.1996 do 09.06.2009

JÁN KLINČOK

KRONIKA DIVADLA
V OBCI
HRNČIARSKA VES

Vydané za pomoci: Videoslužba KLINČOK a Obecného úradu v Hrnčiarskej Vsi

ÚVOD

Od nepamäti sa traduje, že svoje dejiny si musí každý chrániť a ctiť ako jednu z najcennejších vecí, ktorú máme. Veď len poznaním svojej histórie sme schopní pochopiť súčasný stav. Poznanie toho prečo je toto inak nás obohacuje a učí ďalej pokračovať v začatom diele a pritom sa vyvarovať alebo lepšie povedané neopakovať chyby, ktorých sa dopustili naši predkovia pri hľadaní svojej postati a svojej identity. Ako povedal klasik „Nič nie je nové na svete, všetko tu už raz bolo“. Preto je také potrebné poznať čo činili naši predchodcovia a čo z ich konania rezultovalo. O týchto aktoch sa však musíme niekde dozvedieť z niečoho ich vyčítať. Je veľmi ťažko sa učiť z histórie keď táto nie je zaznamenaná v podobe kníh alebo záznamov v kronikách. Táto kronika bola napísaná preto, že história našej obce je veľmi bohatá a v nejednom prípade aj jedinečná. Je len na škodu veci, že sa o nej nepíše skoro v žiadnej historickej knihe, ktoré boli napísané o Slovensku ba ani v knihách písaných o Malohonte či Gemeri. Pri svojich hľadaniach histórie divadla som sa nemohol oprieť o žiadne údaje z archívu Matice slovenskej a ani z archívu Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. To len dokumentuje, že naša obec bola akosi na okraji záujmu vedeckého a kultúrneho bádania. Aj preto som sa rozhodol spísať históriu divadelnej činnosti v našej obci, v oboch jej častiach. Je to veľmi ťažké pretože jedinými skutočnými zdrojmi mi boli školská kronika z Veľkej Suchej z roku 1924, ktorú viedol Ján Škrabák a terajšia kronika obce z roku 1974, ktorú vedie pán Ján Kojnok. Na našu veľkú škodu sa v predchádzajúcom období buď kroniky vôbec nepísali alebo sa stratili alebo v niektorých známych prípadoch zhoreli pri požiaroch. Týmto sme ochudobnení nielen my, ale aj ďalšie naše generácie. Preto mi dovoľte aj touto formou poďakovať pánu Jánovi Kojnokovi, ktorý už od roku 1974 vedie veľmi presne záznamy od tohto obdobia až do dnešných čias. Je to ten správny základ do budúcnosti na ktorom sa dá vybudovať história našej obce. Je len na škodu veci, že z dôvodov, ktoré som vyššie uvádzal nemal ani on úplné údaje o histórii našej obce a preto nemohol spracovať presnejšie to čo sa dialo u nás v dávnych dobách. A najciteľnejšie to pociťujeme práve v oblasti kultúry, kde záznamy o činnosti skoro úplne chýbajú. Aj preto som veľkú časť údajov čerpal zo spomienok žijúcich pamätníkov za čo im veľmi ďakujem a skláňam sa pred ich schopnosťou aj po toľkých rokoch si spomenúť na to čo robili a ako to robili. Zároveň im chcem poďakovať za ochotu tieto svoje spomienky a zážitky aj odovzdať ostatným. Bez ich pomoci by asi táto kronika nevznikla a ak by aj vznikla určite by nebola taká rozsiahla a presná. Neskromným želaním autora tejto kroniky je aby sa stala prvou lastovičkou pri náprave tohto stavu a aby podnietila ďalších rodákov a priaznivcov našej obce k aktivite. Dovoľte mi citát: „Len ten o sebe nehovorí a nepíše, kto niečo tají.“ Skôr než začnem písať o histórii divadla v našej obci dovolil by som si napísať stručný prehľad histórie obce, bez ktorého by nebolo možné vysvetliť určité súvislosti. Verím, že to nebude na škodu veci a ak by to tak vyznelo vopred sa ospravedlňujem. Ja som však cítil potrebu koncipovať túto kroniku spôsobom, ktorý by čo najviac priblížil dejiny nielen divadla ale celej obce. Pretože, hovoriť o dejinách divadla bez dejín prostredia, kde sa tieto dejiny odohrávali by znamenalo to isté ako jablko bez jablone. Jablko síce jestvuje aj keď je odtrhnuté, ale bez jablone by nikdy nevyrástlo, teda by neexistovalo. Takisto by neexistovalo bez priaznivých podmienok a bez ľudí, ktorí ho vytvárali a tvorili tak jeho dejiny. Netreba zabúdať ešte na jednu podstatnú vec. Aj táto kronika bude úplne zbytočná, ak sa nemá zachovať pre budúce generácie, ktoré budú z nej čerpať poznatky. Tým chcem povedať, že aj túto kroniku (takisto ako všetky ostatné) treba dobre uschovať v archíve a chrániť pred nežiadúcimi vplyvmi aby ju nestihol podobný osud ako predchádzajúce kroniky. Verím, že sa tak nestane a moja práca nevyjde nazmar. Ale dosť bolo tohto úvodu poďme pekne po poriadku ako to bolo a čo sa dialo v našej obci od začiatku až do dnešných čias. A začneme históriou obce.


HISTÓRIA DIVADLA


Úvod

Takže, sme sa dostali k tomu prečo vlastne táto kronika vznikla. Veľa už bolo povedané v úvode. Teraz by som sa však chcel bližšie zaoberať situáciou ako táto kronika vznikla a čo tomu predchádzalo. Bola to bola snaha dopátrať sa nejakých faktov, ktoré by priblížili činnosť našich predkov v oblasti kultúrnych tradícií, zvykov, činností. Keďže záznamov z dávnejších čias existuje veľmi málo bola to veľmi zložitá úloha. Veď záznamy o nejakej činnosti v oblasti kultúry spred prvej svetovej vojny vôbec neexistujú čo však vôbec neznamená, že sa tejto činnosti naši občania nevenovali.
Dokonca aj veľa záznamov po tomto období sa mi podarilo získať len z ústneho podania pamätníkov. Boli to z obce Pondelok hlavne pani Helena Almášiová – Kováčová, Pavel Košťálik, Ján Ďurás, Darina Almášiová – Lofflerová, Ľubica Almášiová – Ďurásová a Ladislav Fiľo. Z obce Veľká Suchá to boli Ondrej Peržeľ a Ján Kojnok. Tu by som chcel spomenúť aj pána Juraja Adama, ktorý poskytol údaje zo školskej kroniky z roku 1924 a tiež pracovníčky úradu, ktoré mi pomohli hľadať niektoré záznamy. Za ochotu týchto ľudí nech je odmenou táto kronika. Ďalším dôvodom napísania tejto kroniky bolo, že divadelný súbor HAD, ktorý bol v našej obci založený v roku 1985, má svoju kroniku (len jednoduché záznamy o vystúpeniach a hercoch), ale chýbala tu nejaká kontinuita s minulosťou. Chýbalo tu nejaké zázemie z ktorého by sme mohli čerpať poznatky do svojej ďalšej činnosti a v neposlednom rade tu bola snaha dopátrať sa začiatkov divadelnej činnosti v našej obci (čo sa podarilo len čiastočne z horeuvedených dôvodov). Je mi jasné, že takáto kronika sa mala spísať už dávnejšie, ale ako sa hovorí radšej neskoro ako nikdy. Touto kronikou nech je aspoň sčasti splatená podlžnosť voči tým, ktorí svojou obetavosťou, talentom, vôľou niečo dokázať a v neposlednom rade aj svojou vytrvalosťou a odvahou šírili kultúru v našej obci a mnohých prípadoch šírili dobré meno obce aj v širokom okolí. Sú prípady (napr. spevokol), že výkony našich ľudí boli hodnotené ako vysoko profesionálne a dávané za vzor ostatným. Je len na škodu veci, že o mnohých výsledkoch snaženia sa už asi nikdy nedozvieme. Aj preto treba každú akciu, ktorá sa stane v našej obci zaznamenať aby naši potomkovia nemali také problémy s hľadaním údajov o svojej histórii aké máme teraz my . Ak môžem chcel by
som vyzvať všetkých , ktorí chcú pomôcť dobrej veci, aby zozbierali nejaké údaje ( ak ich samozrejme majú ) a prišli s nimi za kronikárom. Stračí aj nepatrný fakt ľútosť vyjadriť o strate kroník, ktoré boli napísané, ale žiaľ už z nich asi nebudeme môcť nikdy histórie nám môže pomôcť utužiť si svoje sebavedomie. Ďalej by som chcel vyzvať našich občanov k podporovaný. Lebo ako sa hovorí, zostanú po nás len skutky . A ak tie skutky budú zanedbateľné ľudia v širokom okolí o nás nebudú nič vedeť. Ba môže sa stať ( čo saj mne osobne stalo), že nebudú vedieť, že nejaká obec s názvom Hrnčiarska Ves existuje. Mám byť na čo hrdí , máme sa čím popýšiť len musíme nabrať odvahu to aj proklamovať na verejnosti .
A iste mi dáte za pravdu, že najlepšie sa pred verejnosťou prezentuje s tým čo dokonale ovládam. Viem , že aj v našej obci je veľké množstvo talentov (v tej ktorej oblasti). Len odvaha chýba a to je škoda. Najlepším miestom na divadlo. Táto kronika je však venovaná divadlu a tak mi záverom dovoľte vyzvať všetkých , ktorí ešte nenabrali odvahu aby to skúsili, tých ktorí už hrávali aby v tom pokračovali a tých ktorí hrávajú aby šírili dobré meno nielen divadla, ale celej obce.





OBDOBIE ROKOV 1925 AŽ 1938

História divadla siaha ( podľa spomienok pamätníkov ) aj pred toto obdobie, ale keďže sa nenašli hodnoverné dôkazy musíme ( s ťažkým srdcom ) začať písať históriu až od roku 1925. Verím, že sa ešte nájdu údaje aj o skoršej činnosti divadla v našej obci a potom bude možné túto kroniku doplniť a tým posunúť začiatok ( relatívny ) vzniku divadla v našej obci.

VEĽKÁ SUCHÁ

Zo školskej kroniky obce Veľká Suchá z roku 1924 sa dozvedáme, že v tomto období nacvičoval divadlá učiteľ Ján Štrbák. Zo spomienok ľudí , ktorí ho poznali vyplýva, že to bol veľmi aktívny človek. Veď okrem divadla viedol aj spevokol, futbal a požiarny zbor. Je len na škodu , že po roku 1945 musel z funkcie učiteľa v našej obci odísť. ( bol aktívnym členom HSĽS) a tým sa prerušila aj práca v oblasti kultúry. K jeho odchodu prispela aj konfrontácia medzi ním a ľuďmi , ktorí sa chceli dostať na jeho miesto vedúceho spevokolu. Ten bol v tej dobe totiž už nielen na vysokej umeleckej úrovni ale aj finančne veľmi bohatý. Tak sa stalo, že v roku 1938 spevokol zanikol a všetku dokumentáciu preniesol učiteľ Štrbák svojmu priateľovi do Kokavy nad Rimavicou ( tam je tradícia zachovaná až do dnes). Teraz vypíšem heslovité názvy divadelných predstavení . K tým, o ktorých vieme niečo viac sa vrátim podrobnejšie.

Škol. rok 1925 – 26 : Vianoce v horách
Svätovečer
Kubo
Rubínová brošňa

Škol. rok. 1927 – 28: Stríža spod hája
Mátoha

Škol. rok. 1929 – 30: Naši furianti
Vnučka

Škol. rok. 1930 – 31: Dračí pazúr
Súboj na pivo

Škol rok. 1931 – 32 : jedno divadelné predstavenie ( bohužiaľ niet názvu )

Škol. rok 1932 – 33: dve divadelné predstavenia (bohužiaľ niet názvu )

Škol. rok. 1933 – 34: Kráľovná snehu

Škol. rok. 1935 – 36: Za mužom hoci do pekla
Revolúcia manželov
Švejkov Sylvester

Okrem týchto boli nacvičené aj školské predstavenia Snehulienka a O dvanástich mesiačikoch. Keďže ale nemáme bližšie údaje o rokoch nezaradil som ich do niektorého školského roku aby som zbytočne neskresľoval skutočnosti. Z toho výpočtu vyplýva , že hlavnou základňou divadla bola škola. Nacvičovalo sa však aj mimo nej a aj predstavenia sa hrávali okrem školy aj v hospodárskych budovách v obci .

17.februára 1935 bola predvedená hra Rozmajrín v ktorej hrali: Lukáč Zigo
Jolana Némethová
Helena Adamová
Magdaléna Peržeľová
Ondrej Peržeľ
Ján Peržeľ – Bodor
Július Kojnok – starší
Helena Sýkorová
Pavel Ambruž
Mária Hazuchová
Antónia Peržeľová
Pavel Zigo
Žigmund Adam
Šarlota Šproková
Ondrej Kováč – Terove
Anna Goľanov
Jolana Némethová – Mihasa
Irma Némethová
Mária Némethová

S touto hrou sa zúčastnili aj okresnej prehliadky v Rimavskej Sobote, kde obsadili 2.miesto. V hľadisku boli divákmi väčšinou českí vojaci z miestnych kasární a tí na protest proti tomu, že namiesto našich zvíťazili ochotníci z Klenovca z hrou Hájnikova žena opustili spontánne sálu.
Ďalej boli nacvičené v tomto období hry:

Čaj u pána senátora : Ján Lukáč
Viktor Peržeľ
Ján Šišák
Ján Ambruž
Mária Peržeľová

Kamenný chodníček
Jednoaktovky : Voľby : Ondrej Zubáč
Ján Šišák
Július Uhrík
Ján Zubáč
Ondrej Peržeľ

Nie je doktor ako doktor : Ondrej Peržeľ
Július Kojnok
Viktor Uhrík

Pán a sluha : Ján Zubáč
Ondrej Zubáč

Tieto jednoaktovky sa hrali v prírode na Žliebku.
Okrem divadelnej činnosti tu vyvíjal aj vyššie spomenutý spevokol. Mal 70 aktívnych členov ale členmi boli vlastne všetci občania, ktorí prispievali na jeho činnosť do pokladne. Tak bolo zabezpečené, že sa spevokol zúčastňoval na rôznych akciách keď o to ten ktorý občan požiadal (výročia, pohreby atď).
Z jeho bohatej činnosti sa nám zachovali len niektoré údaje čo je veľká škoda lebo aj z tých málo údajov je zrejmé, že to bol jeden z najúspešnejších kultúrnych celkov v našej obci.
Spevokol mal dve zložky : 70 – člennú skupinu starších a 40 – člennú skupinu mladších. Učiteľ Škrabák s nimi nacvičil mnohé cirkevné zborové piesne.
V roku 1935 naštudoval spolu s okolitými obcami spevohru Kristus víťazí . Boli to vlastne pašiové hry v ktorých úlohu hercov dostali ochotníci z Vidinej, hlavnú zložku mal náš spevokol a národ v pozadí predstavovali ochotníci z Hrnčiarskych Zalužian.
V roku 1938 bolo nacvičené predstavenie Pieseň okolo sveta, ktoré znamenalo špičku súboru. Malo obrovský úspech všade kde sa predstavili. Bolo naštudované v 13 rečiach a suverénne zvíťazilo na prehliadkach v Rimavskej Sobote, Lučenci a aj v Rožňave. K prehliadke v Rožňave sa viaže aj spomienka v ktorej sa uvádza, že vtedajší biskup neveril, že náš spevokol je lepší než ženská cirkevná spevácka skupina z Rožňavy, ktorá mala vtedy naozaj vynikajúcu úroveň a slávila veľké úspechy.
Vyhlásil, že sa náš spevokol zúčastní prehliadky a zvíťazí preplatí všetky náklady na dopravu a aj na pobyt. Po skončení prehliadky nášmu spevokolu zagratuloval a sľub splnil. S týmto predstavením dostali pozvánku vystupovať aj v hlavnom meste v Prahe, ale na nešťastie sa dostavili vyššie uvedené rozpory a spevokol zanikol.
Keď si len predstavím, čo to mohlo znamenať taký úspech pre nás v dnešných dobách musím konštatovať, že ľudská chamtivosť dokáže zničiť aj to málo čo máme a na čo môžeme byť hrdí.
Chcem veriť, že sa to už nebude nikdy opakovať, a že sa poučíme z minulosti.

PONDELOK

História divadla v tejto obci sa bohužiaľ nezachovala v žiadnej kronike a preto som musel vychádzať len z rozprávania žijúcich pamätníkov z toho ktorého obdobia. Preto by som sa ešte raz chcel všetkým poďakovať za ich ochotu a za ich fenomenálnu ( hlavne pani Helena Almášiová – Kováčová) pamäť.
Pred rokom 125 nacvičoval divadlo učiteľ Vojtech Buzágh . Zo spomienok však nie je jasné v ktorom období presne to bolo preto tieto údaje uvádzam len ako údaj bez dôkazu i keď nemám najmenší dôvod pochybovať o tom , že to tak bolo. Z toho obdobia možno uviesť len dve divadelné hry Hrob lásky a Kamenný chodníček.
V rokoch 1925-35 nacvičoval divadlo učiteľ Pavol Scholz, ktorý učil na evanjelickej ľudovej škole. Divadlo organizoval obchodník Juraj Almáši , ktorý pozdejšie skrachoval .Pri nacvičovaní pomáhala aj manželka Scholza.
Ako prvé nacvičoval v roku 1925 predstavenie Oklamaní jarmočníci. Po tom nasledovali ďalšie predstavenia : Amerikán(1926)
Škriatok
Strídža spod hája
Pokuta za hriech
Za živa v nebi
Rozmajrín
Bludár
Drotár
Inkognito
Môj Petrík
Mlynár a jeho dieťa
V roku 1935 nacvičili sami herci Pani učiteľka, ktorú napísal jeden katolícky farár (podľa J.Handza ako výsmech českých školských inšpektorov).Táto hra mala veľký úspech aj napriek nevôli vrchnosti.
Bohužiaľ sa hrala len raz.
V tejto hre hrali : Učiteľka -Helena Almášiová – Kováčová
Inšpektor -Pavel Koštálik
Choromyseľný žiak -Pavel Mázor

V tomto období sa nacvičovali dve hry ročne a síce na Veľkú noc a Vianoce . Z odboru školstva bolo nariadené povinné nacvičovať divadlo v rámci školy . Tiež bolo vtedy zvykom vyberať hru tak aby si zahrali všetci herci. Ak sa to nepodarilo tak sa vybrala ešte nejaká jednoaktovka v ktorej hrali neobsadení herci.

V tom období hrávali divadlo : Ondrej Almáši
Ján Meký
Júlia Gajdáčová – Caban
Mária Palíková
Ján Rešetár
Pavol Kršnák
Ondrej Rajnák
Pavlína Bartíková
Ján Almáši –Stareve
Júlia Filčíková
Mária Gajdáčová
Pavel Kováč
Ondrej Koštálik
Pavel Gajdáč
Ján Gajdáč
Ján Almáši – mladší
Ján Kováč
Ján Kováč – Zubo
Júlia Gajdáčová
Margita Bukovská
Jozef Kojnok
Helena Almášiová – Kováčová
Helena Bartíková
Pavel Koštálik
Daniel Almáši

V roku 1931 nastupuje za učiteľa obecnej ľudovej školy Július Deraj, ktorý nacvičil v tomto období viacero hier a však zachovali sa nám len spomienky na detské predstavenie Soľ nad zlato, ktorú učiteľ Deraj rozšíril o ďalšie obrazy (napr. kráľovstvo Snehovej kráľovnej ) čím dosiahol , že rozprávka nadobudla širší rozmer nehovoriac o scéne, ktorá bola nádherná. Ďalej to boli hry pre dospelých Kríza a Malý drotár.


OBDOBIE ROKOV 1939 AŽ 1945


VEĽKÁ SUCHÁ
Po nedobrovoľnom ukončení činnosti v oblasti divadla učiteľa Škrabáka (ktorý sa stal roku 1942 riaditeľom školy a ktorý bol veľmi aktívny v tomto období v HSĽS ) úroveň kultúry v obci veľmi poklesla. Máme zaznamenané len dva prípady nacvičenia divadla čo je príliš veľký pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu. Ako jednou z možných príčin bolo vojnové obdobie , ale ako ukáže história obce Pondelku z toho obdobia skôr treba hľadať príčinu v tom, že sa nenašla taká osobnosť, ktorá by dokázala nadviazať na bohatú tradíciu učiteľa Škrabáka.
Platí to o čom som sa zmienil, že zlé jednanie o v tom ktorom období sa prejaví neskoršie a doplatia veľakrát na to nevinní (v tomto prípade my , pokračovatelia tradícií divadla v našej obci a tiež všetci občania ). S učiteľom Škrabákom totiž skončilo svoju činnosť aj veľa jeho hercov a tým sa vlastne činnosť skoro úplne zastavila. Jedinými kultúrnymi akciami ostali koncoročné vystúpenia školskej mládeže a občas nejaké divadelné predstavenie. V roku 1942 nacvičili notár Emil Šajnoha divadelnú hru Dorota.
Bol to záslužný čin a ako herci sa v nej predstavili: Ondrej Peržeľ
Ondrej Guľáš
Gejza Gonda
Jozef Németh
Irena Bolhová
Irena Adamová
Ján Ambruš
Pavel Adam
Július Kojnok - Ľavko
Kohútik
V roku 1943 nacvičil administrátor Hruboš (v tom čase bol katolícky farár A.Lipták na vojenčine) divadelnú hru Chlapci na stráží v ktorej hrali aj niektorí ochotníci z obce Pondelok. Žiaľ nevieme mená účinkujúcich ba ani krstné meno samotného režiséra. Toto sú vlastne všetky predstavenia o ktorých viem. Je však dobré, že sa uskutočnili, pretože sa tým aspoň udržiaval tlejúci plamienok kultúrnej činnosti, ktorý sa mohol do vatry (ale aj nemusel).

PONDELOK
Činnosť v obci bola podstatne bohatšia než v obci Veľká Suchá. Je to spôsobené aj tým, že pokračuje vo svojej činnosti učiteľ obecnej školy Július Deraj. S menom tohto režiséra sú spojené veľké úspechy v oblasti divadelnej, ale aj učiteľskej. Z jeho rúk vychádzali žiaci na vysokej intelektuálnej úrovni a tým, že v nich pestoval potrebu venovať sa aj divadlu pripravil ich dostatočne pre život a pre situácie s ktorými sa v ňom stretnú. To, že v divadle hráme neznamená pre nás len predvedenie svojho talentu. Je to niečo oveľa viac. Nevedome získame schopnosť prekonávať strach, nebáť sa hovoriť otvorene pred ľuďmi o veciach, ktoré by sme inak nikdy nevyslovili. Toto je podľa mňa hlavná náplň divadla, ale celej činnosti v oblasti v oblasti kultúry. Ale aby sme sa vrátili späť treba uviesť, že v tomto období boli uvedené hry:
Ferdo šéfom
Drotári
Hrali duby u pobudy
Hora volá
Život vojenský –život veselý
Stríža spod hája

Ako herci sa v týchto predstaveniach predstavil: Gizela košťaliková – Gajdáčová
Mária Bartíková – Klenovčanová
Ladislav Fiľo
Ondrej Textóris
Ondrej Pavlenka
Pavel Bartiak
Zolo Gajdáč
Helena Mináčová – Bútorová
Ján Slivka

Podľa tohto a aj ďalších faktov vlastne činnosť divadla neprestala ani v ťažkých vojnových časoch čo možno pripísať hlavne túžbe našich ochotníkov, ale v nejednom prípade aj ich odvahe a nejakému vnútornému “chceniu“ dokázať , aj vo chvíľach neprajúcich kultúre (keď zbrane rinčia , múzy mlčia), že záleží len na tom či človek chce niečo dokázať. Ak sa nevzdá svojho cieľa aj to dokáže. Na to je mnoho príkladov a jedným z nich je aj táto kronika .


OBDOBIE ROKOV 1946 AŽ 1964
Toto obdobie posledného štádia samostatných obcí sa vyznačujú rôznymi zmenami či už politickými alebo aj spoločenskými. Dotklo sa to samozrejme aj oboch našich obcí z ktorých sa pomaly ale intenzívnejšie stavala jedna obec. Keďže už v roku 1942 boli zlúčené školy a v roku 1945 nadobudla škola socialistický charakter aj divadelná činnosť po tomto období sa pomaly uberala cestou spoločných predstavení pre obe obce. Takisto sa začali niektorí herci z jednej či druhej obce zapájať do spoločnej činnosti a hlavne v oblasti školských predstavení to už boli vlastne spoločné vystúpenia detí z oboch obcí. Tým sa v žiakoch pestoval vzájomný vzťah k spoločnej práci čo sa odrazilo na neskoršej divadelnej činnosti v obci. Možno hádam smelo povedať, že divadlo bolo jedno z prvých odvetví v ktorom sa prejavil duch spolupráce občanov z oboch našich obcí.


OBEC VEĽKÁ SUCHÁ

Žiaľ musíme konštatovať, že toto obdobie bolo jedno z najhorších čo sa týka divadelnej činnosti. V období skoro dvadsiatich rokov bolo nacvičených len päť hier. Je možné ba viac než možné, že ich bolo nacvičených viac, ale keďže sa nám nezachovali údaje musíme uvádzať len fakty, ktoré sú zdokumentované. Tento stav bol buď dôsledok pretrvávajúcej krízy po odchode učiteľa Jána Škrabáka, alebo pomalého prechodu talentovaných hercov k iným činnostiam. Ďaľšou možnosťou je neexistencia tvorivej osobnosti, ktorá by dokázala podchytiť mládež a viesť ju k uplatneniu svojich schopností. Podľa výpočtu hercov, ktorí hrávali divadlo možno usúdiť, že záujem bol a teda sa dala na čom stavať ďalšia história divadla v obci. V období rokov 1946 – 56 prevzal iniciatívu rímsko – katolícký farár Anton Lipták.
V priebehu desiatich rokov nacvičil predstavenia:

Letiace tiene hrali: Július Kojnok
Ladislav Folkman
Gabriela Zubáčová
Margita Kojnoková

Svätá Filoména hrali: Jolana Némethová
Zoltán Gajdáč
Ján Peržeľ

V tomto období nacvičil, za svojho dvadsaťročného pôsobenia, jedno divadelné predstavenie aj učiteľ Ladislav Folkman, žiaľ nezachoval sa nám ani názov ani mená účinkujúcich.
V období po roku 1956 nacvičoval divadlá aj rímsko – katolícky Pavol (Pál) Dický, ale tiež sa nám nezachovali bližšie údaje o tejto činnosti.
V roku 1956 sa formuje mladý divadelný súbor pod vedením Pavla Tímara, ktorý tu pôsobil ako učiteľ v rokoch 1956-60.V tomto kolektíve už začína obdobie spoločnej histórie divadla v oboch obciach.

Lietacie tiene hrali: Jozef Kováč
Eva Manicová
Frantíšek Peržeľ
Jarina Belková
Konštancia Sabová
Magdaléna Sabová
Blažena Zigová
Jozef Sýkora
Helena Jozafová
Ján Kojnok

Cigánča
Verím ,že sa podarí nájsť ešte nejaké záznamy o činnosti z tohto obdobia a doplniť tak túto históriu o nové fakty.

OBEC PONDELOK

Tu sa aj vďaka žijúcim pamätníkom zachovalo oveľa viac údajov o divadelnej činnosti a ako sa neskôr ukáže hlavne herci a režiséri z tejto časti obce Veľká Suchá jedno z najbohatších na tvorivosť a dá sa povedať, že práve súbor z tejto obce šíril dobré meno divadla v našich oboch obciach po širokom okolí.
V tomto období pokračoval v nacvičovaní učiteľ Július Deraj. Po ňom prevzal taktovku ev.a.v. farár Ján Jozaf. Posledným režisérom v tomto období bol ev.a.v. farár Michal Považan. Všetkým trom treba vzdať poctu za ich záslužnú a obetavú prácu. Bez nich by totiž činnosť v tejto oblasti úplne zanikla a to by bolo na škodu nielen pre ich súčastníkov , ale aj pre nás ich nasledovníkov.

Predstavenia: Za front
Dedinský krutáň
Rozmajrýn
Svedomie
Kliatba
Jeffeho sľub
Ó,tie ženy
Bačová žena
Charleyho teta

V týchto predstaveniach hrali : Ján Slivka
Milan Koštálik
Július Kováč
Ján Ďurás
Pavel Kováč
Ondrej Textóris
Irena Kršňáková – Zambová
Darina Almášiová – Loflerová
Ľubica Almášiová – Ďurásová
Gizela Gajdáčová – Koštáliková
Helena Bútorová – Mináčová



Výkony hercov boli vynikajúce a je len na škodu , že sa ich nepodarilo znovu získať do súboru , ktorý pôsobí v obci dnes. Bolo by to prospešné hlavne pre nových začínajúcich hercov, ktorý by sa mohli naučiť niečo z hereckej tvorby, ale v neposlednom rade aj pre nich samotných lebo ako sa hovorí “divadlo je droga „ a kto mu raz prepadne ten sa len veľmi ťažko s ním lúči. Aj preto je veľmi nepravdepodobné, že táto generácia úplne skončila s divadlom. Ak ich môžem aj touto formou vyzvať k tomu aby skúsili prísť pomôcť dnešným ich nasledovníkom. Veď nám ide o spoločnú vec a tou by malo byť zachovanie bohatej divadelnej tradície aj pre budúce generácie.

Po tomto období nastáva určitý útlm v činnosti, ale keďže nie je známy dôvod nebudem sa tým hlbšie zaoberať. V roku 1956 bol dostavaný kultúrny dom v obci Veľká Suchá. V roku 1964 sa zlúčili obe obce do jednej zo spoločným názvom Hrnčiarska Ves. Paradoxné je, že dve obce v ktorých bola taká bohatá divadelná história a v ktorých (podľa vyššie uvedených údajov) žilo veľa talentovaných hercov sa nevedeli spolu postarať o pokračovanie divadelnej činnosti a naopak nastalo obdobie úpadku kultúry. Kde hľadať príčinu to vedia len samotní účastníci tohoto obdobia.


OBDOBIE ROKOV 1964 AŽ 1984

História divadla po roku 1964 sa zisťuje len veľmi ťažko. Niežeby neboli pamätníci na toto obdobie, ale niet (zatiaľ) hodnoverných dôkazov o činnosti v oblasti divadla. V kronike sa uvádza , že divadelná činnosť ustala a kultúrne akcie poriadala len škola v rámci rôznych výročí. V kultúrnej oblasti sa snažil niečo robiť aj SZM, ale boli to skôr len večierky a spoločenské akcie. Verím že aj do tohto obdobia sa podarí získať nejaké nové poznatky. Inak nám neostane iné len konštatovať, že toto bolo jedno z najhorších období čo sa týka divadelnej činnosti. Aby sme však úplne neznehodnocovali prácu ľudí, ktorí sa snažili niečo pre nápravu tohto stavu urobiť treba povedať, že v tomto období chodili do našej obce hrávať divadelné súbory z okolitých obcí( Kokava n R,Utekáč atď). Aj to je záslužné pretože sa nepretrhla kontinuita kultúrneho života v našej obci a tieto predstavenia viedli pozdejšie k obnoveniu divadelnej činnosti aj v našej obci.
Na Silvestra roku 1975 pod režijným vedením niekdajšieho herca Jána Ďurása nacvičili mladí ochotníci divadelnú hru Jána Palárika Inkognito. Bola to lastovička po rokoch nečinnosti a preto patrí veľká vďaka všetkým, ktorí sa na tom podieľali. S touto hrou hosťovali naši ochotníci aj okolitých obciach a zúčastnilo sa na nich mnoho divákov. Aj výkony hercov boli veľmi dobré .
V roku 1976 znovu pod vedením Jána Ďurása nacvičili divadelnú hru Zuzky Zgurišky Bičianka z doliny. V oboch týchto predstaveniach hrali:
Pavel Kojnok
Ľubomíra Ďurásová – Krankušová
Ján Koštálik
Mária Kosoňová-Meká
Je na škodu vecí, že po tomto predstavení nastal znovu útlm, ktorý trval päť rokov. Tak sa stalo, že herci, ktorí hrali v týchto predstaveniach z rôznych príčin skončili. Jediným, ktorý s divadelnou činnosťou neprestal je (podľa mojich znalostí) Pavel Kojnok. Ten teraz býva v Rimavskej Sobote, kde hráva v tamojšom divadelnom súbore, ktorý slávi úspechy po celej našej republike. Aj z tohto vidieť, že sme v našej obci mali veľa talentov a podľa mojich vlastných skúsenosti aj v súčastnej dobe sa nájde veľa skutočne dobrých a zapálených ochotníkov. Je len na nás či ich dokážeme objaviť a hlavne či im dokážeme vytvoriť podmienky pre ich záslužnú prácu.





V roku 1981 pod režijným vedením Pavla Ďurása (syn Jána Ďurása) mladí ľudia organizovaní v SZM pripravili pásmo Jednoaktovky zo života obce. Boli to rôzne scénky zo života, ktoré boli skombinované do uceleného celku. V týchto scénkach hrali:
Pavel Ďurás
Michal Obročník
Helena Mináčová – Tržická
Ján Kojnok
Ľudmila Hazuchová- Končeková
V roku 1982 nacvičil Pavel Ďurás divadelnú hru Ladislava Stroupežniského Loupežník.
Túto hru predviedli v telocvični miestnej ZŠ. V tomto predstavení hrali:
Ján Matej
Anna Micháliková- Týnusová
Mária Zubáčová- Zaujecová
Vladimír Kojnok
Ondrej Bolha
Milan Koštálik
Dušan Pavlenka
Ján Obročník
Marta Slivková
Samuel Lipták
Pavel Klinčok
Klára Dusová –Verebová

Táto hra sa hrala dvakrát u nás v obci a potom sa s ňou bohužiaľ naši ochotníci neboli nikde prezentovať.
Po tomto období nastal znova útlm, ktorý našťastie netrval dlho. Ale aj táto doba stačila aby sa kolektív hercov znova rozpadol a (až na pár výnimiek) bolo treba začať vlastne znova od začiatku.


OBDOBIE ROKOV 1984 AŽ PO DNES

Toto obdobie by sa dalo nazvať aj obdobím zostupov a pádov. Raz sa divadelná činnosť dostala na úroveň úspechov a víťaztiev aby sa potom dostala na opačný pól, čiže prehier a nepochopenia.
Nastal tiež boom televízie a tak naši ochotníci zápasili stále zápasia s mnohými ťažkosťami. Aj napriek tomu však dokázali svojou obetavosťou prekonať prekážky, ktoré im kladie doba a dosiahnuť výsledky, ktoré šíria dobré meno našej obce nielen v blízkom ale aj širokom okolí.

V roku 1984 vstupuje do divadelného života našej obce Ján Klinčok, ktorý v rokoch 1986 – 89 úspešne absolvoval trojročné diaľkové školenie režisérov ochotníckych súborov pod vedením Petra Scherhaufera. V rokoch 1986 – 88 pôsobil v Tisovci kde v tamojšom divadelnom súbore Daxner v spolupráci s Jolanou Kuchtovou spolurežíroval hry N.V.Gogoľa “Ženba“ a P.Kováčika “Zásnuby“. V roku 1989 pôsobil v Banskej Bystrici kde spolupracoval s Jurajom Kováčom na muzikáli “Na skle maľované“ a s Dušanom Kyzekom na hre J. Mokoša “Verná nevera“.
Ako prvé predstavenie bolo dňa 20.10.1984 predvedená estráda pod názvom Dedina sa zabáva, v ktorej boli skombinované rôzne výstupy v ktorých vystupovali:
Ján Klinčok
Katarína Klenovčanová – Adamová
Mária Hanusková – Gibaľová
Mária Melichová –
Mária Textorisová – Šusteková
Ján Kučera
Ján Marcinek
Iveta Ostrihoňová-
Pavel Klinčok
Pavel Uhrík
Peter Uhrík
Ondrej Albert
Štefánia Ostrihoňová
Zdena Fazekašová – Filipiaková
Ľubomír Vengrín
Ľubica Sivoková
Jana Vývleková – Krahulcová
Ján Matej
Jana Farbiaková –
Vlasta Krňanová –
Ján Gibaľa
Jaroslav Kyzek
Marian Gergeľ
Milan Parobek
Milan Gibaľa


Dňa 22.7.1985 bol založený divadelný súbor “HAD“ pri ZO SZM v Hrnčiarskej Vsi, ktorého vedúcim sa stal Ján Klinčok. Ešte v tom istom roku je nacvičené a odohrané pokračovanie estrády z predchádzajúceho roku pod názvom Dedina sa zabáva II.

V období roka 1986 sa pre neprítomnosť Jána Klinčoka trochu poľavilo v činnosti a nenacvičila sa vlastne žiadna divadelná hra.

Začiatkom roku 1987 sa Ján Klinčok pokúsil nacvičiť vlastnú hru pod názvom Hľadanie pravej lásky, ale pre rôzne príčiny toto nebolo realizované. Dňa 10.12.1987 bola v réžii Jána Klinčoka s pomocou Anny Oláhovej – Hriňovej predvedená jednoaktovka so spevmi pod názvom Cigánska
svadba v podaní miestnych rómskych občanov. Vystúpenie malo úspech u divákov a je len na škodu, že sa s ním neprezentovali aj blízkom okolí.

Dňa 6.2.1988 vystúpil súbor po prvýkrát so samostatnou divadelnou hrou Mariána Sklenku
Pozvanie na husacinu alebo Tri hrste fazule. Podľa neoverených údajov to bola celoslovenská premiéra, ale keďže naša obec nie je v strede záujmu nie je to zaznamenané v žiadnej encyklopédii.
S touto hrou vystúpili naši ochotníci dvakrát pred domácim publikom a potom aj v Hrnčiarskych Zalužanoch, Prednej Hore a Muráni. Zúčastnili sa tiež okresnej prehliadky v Tisovci kde dostali uznanie za účasť. Celkove videlo toto predstavenie 430 divákov.

Pozvanie na husacinu alebo Tri hrste fazule: Koláčik: Pavel Klinčok
Katka: Klára Dusová – Verebová
Miško: Miroslav Dovala
Kožkár: Jozef Páleš
Krstná: Ing. Jelá Meká – Kyzeková
Marica: Jana Frančiaková – Katreniaková
Jana Číčelová – Fazekašová
Právnik: Ján Majer
Zuzka: Jana Parobeková – Dulovcová
Igor: Peter Uhrík

Technici: Radovan Vereb
Jozef Fazekaš
Katarína Kojnoková – Vývleková
Marek Dovala,
Ivan Fazekaš


V tom istom roku Ján Klinčok nacvičil aj divadielko MJF v susedných H. Zalužanoch pod názvom Vlci a ovce s ktorým sa zúčastnili aj Klubfóra v Rimavskej Sobote.

Do tretice v tomto roku nacvičil so žiakmi 4. triedy ZDŠ v Hrnčiarskej Vsi rozprávku Soľ nad zlato s ktorou vystúpili v Hrnčiarskych Zalužanoch, Ožďanoch, Hnúšti a dvakrát pred domácim publikom.

Soľ nad zlato: Ján Ďurás ml.
Martin Machala
Daniela Majanová
Lenka Obročníková
Zuzana Číčelová
Jana Liptáková
Martina Juhásová
Ján Gondáš
Peter Puška
Ivan Juhás
Andrea Obročníková

Dňa 9.12.1989 bol uvedený kabaretný program pod názvom Veselo si žijeme v ktorom sa podarilo po prvýkrát ( bohužiaľ aj naposledy ) dať dohromady staršiu, strednú, mladšiu a najmladšiu generáciu. Vystúpenie malo veľký úspech a diváci žiadali opakovanie, ale nepodarilo sa udržať účinkujúcich pohromade a tak sa uskutočnilo len jedno predstavenie. Veselo si žijeme : Ján ´Ďurás ml. Ján Gondáš Ján Poduška Ivan Juhás Miroslav Gondáš Daniela Majanová Jana Liptáková Martina Juhásová Mária Texorisová – Šusteková Miroslava Morongová – Szokeová Jana Parobeková – Dulovcová Radovan Vereb Peter Uhrík Zdeno Matej Peter Antal Milan Kuvik Elena Farbiaková Anna Podušková Anna Vývleková Mária Kyzeková Ján Klinčok

Dňa 7.4.1990 mala premiéru hra Stanislava Štepku Jááánošíík. Okrem domáceho publika vystúpili s touto hrou aj v Hrnčiarskych Zalužanoch, Selci, Tisovci, Bottove a Poltári. Okrem toho sa zúčastnili aj okresnej prehliadky Klubfórum v Rimavskej Sobote. Tu obsadili neoficiálne 1.miesto, ale vďaka porote do krajského kola postúpil iný súbor. Toto predstavenie videlo spolu 305 divákov. Jááánošíík : Jánošík : Marian Baláž
Uhorčík : Zdeno Matej
Stará grófka: Denisa Almášiová
Mladá grófka: Silvia Číčelová
Okoličányi: Peter Melich
Dráb: Peter Uhrík
Vychovávateľ: Ján Klinčok

Technici. Pavol Almáši
Jana Číčelová - Fazekašová

Po tomto predstavení nastáva trojročná prestávka zapríčinená rôznymi príčinami. Jednou z hlavných však je, že sa Ján Klinčok utiahol do úzadia aby tak poskytol priestor na tvorbu aj iným. Hlavne tým, ktorí nesúhlasili s jeho doterajšou prácou a neuznávali výsledky jeho práce. Bol to aj istý protest proti podmienkam v akých súbor pracoval a nakoniec aj k prístupu samotných občanov čo sa ukazovalo hlavne v návštevnosti predstavení. Týmto protestom však neutrpela len naša obec, ale aj samotný súbor, ktorý sa pomaly začínal rozpadať. Nenašiel sa nikto kto by prevzal taktovku a zo súborom nacvičil nejakú divadelnú hru. Hrozilo, že súbor bude zrušený a vyškrtnutý z evidencie na okrese, keďže dlhšiu dobu nevyvíjal žiadnu činnosť. Našťastie sa tak nestalo.

Dňa 21.11.1993 bol v našej obci zorganizovaný Deň divadla v rámci GMOD na ktorom sa zúčastnili: Darina Kišáková – metodička z RKS v Rím. Sobote, Eva Manicová – riaditeľka MsKS v Tisovci (rodáčka z našej obce), Mária Krajňáková – vedúca MOS v Rím. Bani a tiež niektorí bývalí herci, ktorí hrávali divadlo v našej obci. Keďže práve v tomto období trvala kríza nášho divadelného súboru a nebola nacvičená žiadna divadelná hra ako hosť programu vystúpil divadelný súbor DIVOSUD z Rimavskej Soboty.
Program: 1, Prierez históriou ochotníckeho divadla v našej obci – Mária Ambrušová (poslankyňa
obce)
2, Privítanie za obec – Pavol Ďurás (starosta obce)
3, Príhovor za RKS – Darina Kišáková
4, Zápis účastníkov do pamätnej knihy obce
5, Projekt Gemersko – malohontské ochotnícke divadlo – Eva Manicová
6, Predstavenie „Kauza Ťapákovci“ – DIVOSUD z Rím. Soboty (réžia Mgr. Ľubomír
Šárik)
Na tomto podujatí bolo oznámené, že do pamätnej knihy ZDOS budú zapísaní z našej obce títo ochotníci: Ján Zubáč a Helena Adamová. Bolo to po prvýkrát čo sa v našej obci uskutočnili takéto podujatie okresného významu.

Dňa 12. marca 1994 sa uskutočnila premiéra hry Mariána Sklenku Skapala nám koza v réžii Jána Klinčoka. Bola to lastovička po dlhej dobe odmlky. V tejto hre hosťovali aj herci zo súboru v Poltári. Hra sa hrala trikrát pred domácim publikom a okrem toho aj v Zlatne, Poltári, Kokave n/R, Jesenskom, Málinci a v Muráni. Okresná prehliadka prebehla formou natočenia predstavenia na videokazetu a zaslania do Rimavskej Soboty. Celkom videlo túto hru 522 divákov. Výkony hercov boli vynikajúce a možno povedať, že to bola jedna z najlepších nacvičených hier v celej histórii súboru HAD. Je len škoda, že pre nevyhovujúce podmienky sa herci z Poltára rozhodli nepokračovať v ďalšej spolupráci s naším súborom.

Skapala nám koza : Marcel: Pavel Klinčok
Jano: Pavel Kršňák
Dora: Eva Váľkovcová
Agáta: Vlasta Kuviková
Kmotor: Peter Uhrík
Kmotra: Viera Macková
Andrej: Peter Melich
Anička: Martina Ridzoňová

Inšpicient: Darina Kapcová
Zvuk: Zdeno Matej
Technik: Jozef Fazekaš

Okrem činnosti v obci založil Ján Klinčok aj divadelný súbor mladých pri SOUS a SOUP v Poltári s ktorým dňa 31.1.1995 mal premiéru hry J. Drgonca a A.Ferka „Prvý raz a naposledy čistá pravda o záhadnom zmiznutí superagenta 006 v Bratislava“. V tejto hre vystupoval aj L. Latinák, ktorý hneď po premiére bol prijatý na VŠMU do Bratislavy kde teraz študuje.

Dňa 29.12.1995 má premiéru hra Stanislava Štepku Človečina. Hra sa hrala raz pred domácim publikom a okrem toho dvakrát v Revúcej, dvakrát v Poltári a ďalej v Divíne, Cinobani, Kalinove, Ožďanoch, Tomášovciach, Málinci, Tornali, Brezničke, Tisovci, Rimavskej Sobote, Bottove, Jesenskom, Hrachove a Buzitke. Celkom videlo túto hru 1890 divákov. Čo do počtu (19) je to určite najúspešnejšia hra nielen v histórii súboru HAD, ale v celej histórii divadla v našej obci. Žiadaná repríza a ani predstavenie v rámci okresnej prehliadky v Tisovci sa neuskutočnili z toho dôvodu, že herci odmietli hrať pretože toho mali dosť. Niet sa im ani čo čudovať. Bolo to na naše pomery naozaj obrovské množstvo predstavení. Čo sa týka výkonov hercov radí sa táto hra k jedným z najlepších a znovu sa potvrdilo, že cieľavedomá práca nakoniec vedie k úspechu.

Človečina: Babička: Elena Dovalová
Otec: Jozef Páleš
Matka: Viera Macková
Syn: Pavol Almáši
Dcéra: Silvia Číčelová

Inšpicienti: Iveta Podušková
Marián Pecha
Zvuk: Peter Almáši
Réžia: Ján Klinčok

Dňa 18.1.1997 mala premiéru hra gruzínskeho autora Stefana Loboziorova Susedovci. Po prvýkrát súbor HAD siahol po zahraničnom autorovi. V nacvičovaní tejto hry sa vyskytli aj problémy s hereckým obsadením keďže na jednotlivé postavy sa vystriedalo okolo dvadsať hercov, ktorí z rôznych dôvodov nepokračovali v nácviku a bolo treba hľadať nových. Nakoniec to dopadlo
tak, že jednu z úloh musel obsadiť sám režisér. Našťastie sa však podarilo hru dokončiť a uskutočniť premiéru. Hra sa okrem premiéry hrala aj v Hrachove, Bottove, Divíne, Cinobani, Utekáči, Sušanoch a Klenovci. Celkom videlo túto hru 530 divákov. Okresná prehliadka prebehla formou zhliadnutia okresnej poroty predstavenia v Divíne.

Susedovci: Starká: Anna Cabanová
Starký: Peter Melich
Amália: Elena Dovalová
Juraj: Ján Klinčok
Vladimír: Pavol Almáši
Jano: Ľubomír Vengrín
Ľuba: Zuzana Kocúrová

Inšpicienti: Mária Cabanová (Vengrínová)
Jozef Fazekaš
Zvuk: Peter Majan
Réžia: Ján Klinčok



Dňa 1.1.1997 vznikol v ZŠ v našej obci detský divadelný súbor pod vedením Adriany Marekovej, riaditeľky miestnej školy.
Dňa 25.3.1997 bola založená Základná organizácia Združenia divadelných ochotníkov Slovenska v našej obci. Jej individuálnymi členmi sa stali mnohí mladí občania obce a kolektívnymi členmi súbor HAD a detský divadelný súbor.
Dňa 12.4.1997 zorganizovala ZO ZDOS v obci DIVADELNÝ FESTIVAL MALOHONTU.
V rámci programu vystúpili: Mestské divadlo z Poltára s hrou S.Štepku: Ženské oddelenie, Divadelný súbor DAXNER z Tisovca s hrou J.I.Barča: Mastný hrniec, Divadelný súbor SAMÁ OCHOTA z Utekáča s hrou Krpčeky sv. Floriána a Divadelný súbor HAD s hrou S.Loboziorova: Susedovci. Bola to znova prezentácia toho, že keď človek chce a má na to dostatok obetavých a verných ľudí dokáže zorganizovať aj takúto akciu. Je na škodu, že sa na tomto podujatí nezúčastnili všetci pozvaní hostia a aj návštevnosť predstavení zo strany občanov obce bola žalostná.
Dňa 8.5.1997 mala premiéru divadelná hra Jordana Radičkova a Evy Čárskej pod názvom Vrabčiatka v podaní detského divadelného súboru pri ZO ZDOS a ZŠ v Hrnčiarskej Vsi.
S touto hrou vystúpili dvakrát v Hrnčiarskej Vsi, Muráni, Ožďanoch, Uhorskom, Poltári a na okresnej prehliadky v Haliči.
Vrabčiatka: Mama: Mgr. Adriana Mareková
Vážený: Peter Melich
Mašlička: Miriam Kožiaková
Kocúr: Radovan Ďurove a Matej Bíroš
Čim: Petra Národová
Čif: Martina Kučerová
Čir: Martin Marcinek
Čit: Lenka Vrábľová

Svetlo a zvuk: Elena Dovalová
Inšpicient: Veronika Kučerová
Réžia. Mgr. Adriana Mareková
Po tejto hre si súbor zvolil názov Vrabčiatka.
Dňa 5.6.1997 vystúpil u nás detský divadelný súbor Slniečko pri ZŠ Uhorské s hrou Rozprávka o domčeku na polianke ako výmenné predstavenie. V dňoch 1.- 3.8.1997 náš súbor zorganizoval divadelné sústredenie v chate na Jaseninke na ktorom sa zúčastnili aj členovia súborov z Utekáča a Tisovca. Sústredenie bolo zamerané na jazykovú a pohybovú prípravu hercov.

Koncom roka 1997 a v roku 1998 nastal nevídaný útlm v divadelnej činnosti v našej obci. Po neúspešnom pokuse nacvičiť hru J. Drgonca, A. Ferka: Prvý raz a naposledy čistá pravda o záhadnom zmiznutí superagenta 006 v Bratislave ako aj po rozhodnutí na protest proti vládnej politike sa divadelný súbor HAD rozhodol pozastaviť svoju činnosť až do jesene roku 1998. Zároveň s tým prerušil svoju činnosť aj divadelný súbor. Jeho dôvody však boli iného druhu. Rodičia hercov sa rozhodli preradiť svoje deti do školy v Poltári. Tu však deti nemali možnosť zapojiť sa do práce nejakého divadelného súboru a tak prestali divadlo hrať úplne. A na tomto príklade možno vidieť ako môžu vlastní rodičia zničiť svojím nerozvážnym konaním talent svojho vlastného dieťaťa. Nakoľko sa nepodarilo v krátkom čase (rozhodnutie rodičov prišlo náhle a neočakávane)nahradiť hercov inými bola činnosť súboru dočasne zastavená. Jedinú aktivitu (aj to len formálnu)vyvíjala ZO ZDOS v obci.

Dňa 31.5.1998 o 15,00 hod. vystúpil v našej obci divadelný súbor DAXNER z Tisovca s hrou Jána Chalupku „Všetko naopak“ v réžii Jaroslava Lacka. Bolo to pekné a veľmi dobre zahraté predstavenie. Jediným negatívom bola návštevnosť, ktorá činila asi 15 divákov(z toho väčšina detí).
V polovici predstavenia vypadol elektrický prúd (veľká búrka), ale herci dokázali odohrať hru aj pri dennom svetle (hudbu nahrádzali vlastnými popevkami).

Koncom roka 1998 (v septembri) bolo dohodnuté, že sa začne s nácvikom novej divadelnej hry.
Herci boli pripravení a tak sa vybrala ako najvhodnejšia veselohra Ladislava Stroupežnického pod názvom Zvíkovský škriatok. Keďže to bolo náročné na scénu Ján Klinčok prepísal hru a preniesol dej do dediny a prispôsobil aj postavy tomuto prostrediu. Po pár skúškach sa však kolektív z rôznych príčin rozpadol a tak aj tento pokus ostal neuskutočnený.

Od roku 2003 Mgr. Elena Meszárosová – Dovalová začala s deťmi v ZŠ v Hrnčiarskej Vsi, kde pôsobí ako vychovávateľka, nacvičovať detské divadelné scénky s ktorými sa občas zúčastní aj okresných prehliadok a vystúpení pri rôznych príležitostiach v obci.

Dňa 28.5.2005 vystúpil v našej obci divadelný súbor z Poltára s hrou KLBKO od Pera Budaka v réžii rodáka z našej obce Mgr. Pavla Kršňáka. Hra bola predvedená v dobrom svetle čo diváci, ktorých ale bolo veľmi málo (30), ocenili potleskom.

Dňa 28.4.2007 o 18,30 v našom KD vystúpil ochotnícky divadelný súboz z Polára a odohral veselohru Ladislava Nádaši-Jégého pod názvom Krpčeky svätého Floriána. Predstavenie režíroval náš rodák Pavol Kršňák a vystúpil v ňom aj daľší náš rodák Peter Melicher. Zúčastnilo sa ho asi 60 divákov, ktorí ocenili veľmi dobré výkony hercov potleskom.

Dňa 13.5.2007 bola v kultúrnom dome akcia pri príležitosti Dňa matiek. Vystúpili tu deti z materskej škôlky, základnej školy a aj žiaci z našej obce, ktorí navštevujú okolité základné školy. Vystúpenia trvali spolu tri hodiny a bolo pomerene veľa divákov.

Dňa 4.8.2007 bol na ihrisku IV.ročník folklórneho festivalu Hadovo2007, ktorý organizoval Peter Klajban v spolupráci s obcou a inými. Na festivale sa zúčasnilo 5 folklórnych súborov a na záver vystúpil aj Drišľak. Potom bola dikotéka. Zúčastnilo sa asi 400 divákov.

Dňa 4.11.2007 bolo v kultúrnom dome varietené vystúpenie skupiny z Levíc, kde predviedli výstupy s hadom, žonglérske kúsky, s ohňom, kúzelnícke, klauni na dobrej úrovni. Zároveň aj predávali veci pre deti. Zúčastnilo sa asi 70 ľudí v prevažnej väčšine detí

Dňa 29.8.2008 o 14,00 sa uskutočnila akcia Rozlúčka s letom spojená s Dňom obce kde vystúpili folklórny súbor Lipa z Bratislavy, heligonkári Gibaľovci, folklórny súbor z Haliče a naše mladé dievčatá s divadielkom. Na konci bola zábava so živou hudbou do 3,00 hod. Program nebol časove zladený tak boli dlhé čakania. Ináč bol program dobrý.

V roku 2008 vznikla v našej obci Tanečná skupina – Astral Dance. S týmto nápadom prišla skupina mladých dievčat z našej obce a fungujú pod hlavičkou obce. Nápadité tanečné choreografie, ktoré sú na veľmi dobrej úrovni vymýšľa Veronika Lešková, ktorá je nielen choreografkou ale aj Vencou tanečníčkou v skupine. TS – Astral Dance má tri vekové kategorie: deti, juniori a mládež. V kategórii deti vo veku od 6 do 12 rokov sú: Nikola Vengrínová, Michaela Parobeková a Lenka Dulovcová. V kategórii juniori vo veku od 13 do 15 rokov sú: Veronika Lešková, Janka Marcineková, Ivana Vetráková a Nikola Nociarová. V kategórii mládež vo veku od 15 do 22 rokov sú: Martina Vetráková a Angelika Marcineková. Tréningy mávajú štyri dni v týždni okrem piatkua víkendu v čase od 15,00 do 18, 30 hod. v budove bývalej školy v našej obci. V apríli roku 2008 sa zúčasnili na celoslovenskej tanečnej súťaži v Považskej Bystrici, kde boli ocenení 2.miestom v tanečnej kategórii HIP-HOP v duo choreografii. V kategórii SCHOW-DANCE v skupine choreografií boli zo 45 choreografií na 18 mieste.
Dňa 24.4.2008 sa zúčasnili na regionálnej tanečnej súťaži v Lučenci kde dostali poďakovanie bez umiestnenia. V tomto roku mali ešte 4 vystúpenia v našej obci při rôznych príležitostiach.

Dňa 13.5.2009 sa tanečná skupina Astral Dance zúčastnila krajskej súťaže tanečných skupín v Žiari nad Hronom. Vystúpilo tam celkom 57 tanečných súborov zo 73 tanečnými choreografiami a skončili na 15. mieste

Dňa 30.4.2009 o 18,30 prebehla akcia Stavanie Mája kde vystúpila ľudová hudba

Dňa 9.5.2009 o 18,30 v našom KD vystúpil ochotnícky divadelný súboz z Polára a odohral veselohru pod názvom Rebriniak od neznámeho autora. Toto predstavenie si režírovali sami herci a venovali ho pamiatke nášho rodáka Pavla Kršňáka, ktorý v minulom roku náhle zomrel. Zúčastnilo sa ho asi 65 divákov, ktorí ocenili veľmi dobré výkony hercov potleskom.

Dňa 10.5.2009 bola v kultúrnom dome akcia pri príležitosti Dňa matiek. Vystúpili tu deti z materskej škôlky a základnej školy. Vystúpenia trvali spolu asi dve hodiny a bolo veľmi veľa divákov.

V tomto období tanečná skupina Astral Dance cvičí nové chreografie a pripravuje sa na vystúpenia na ktoré boli pozvaní.




ZÁVER

Priblížili sme si teda históriu divadelnej činnosti v našej obci. Ako vidieť aj za to krátke obdobie, ktoré môžeme zdokumentovať sa v tejto oblasti dosiahli pozoruhodné výsledky na ktoré môžeme byť právom hrdí. A za to treba poďakovať našim ochotníkom. Bez ich obetavosti ba niekedy až tvrdohlavosti by sme teraz vlastne ani nemali o čom písať. Možno niektorí spoluobčania povedia no a čo? Veď načo je nám vlastne divadlo? Zaobídeme sa aj bez neho. A hlavne v poslednom období sa to prejavuje najmarkantnejšie. Televízia nastúpila svoju cestu za ovládnutím mysle človeka a divadlo sa dostáva len kdesi na okraj. A to už nehovorím o divadle ochotníckom. Treba naozaj prejaviť obrovskú lásku k divadlu aby v dnešných časoch dokázali ochotníci niečo vytvoriť. Ochotnícke súbory zanikajú (aj tie dlhoročnou a bohatou históriou), návštevnosť predstavení klesá a nastupuje pomaly ale isto tzv. papučová kultúra. Má to však obrovské následky. Vytráca sa totiž duch spolupráce a spolupatričnosti. Mladí ľudia začínajú holdovať alkoholu a drogám. To nie je morálna prednáška. To je fakt. Veď nakoniec aj tí najstarší pamätníci rozprávajú, že niekedy sa žilo ťažšie, ale bolo lepšie ako v dnešných časoch. A to dobré na starých časoch bolo práve to, že ľudia navzájom stretali, vytvárali spolu hodnoty a potom sa spoločne zabávali. Bolo tu cítiť vzájomnú úctu a priateľstvo z ktorého pramenila všetka tá sila, ktorá dokázala prekonať ťažké časy. Ale pozor. Znovu nastávajú u nás ťažké časy. Bohužiaľ už z nás vyprchal pocit súdržnosti a vzájomnej lásky. Nastal čas tvrdého boja o prežitie. Ceny stúpajú a platy sú nízke. Nastal čas keď za všetko čo človek urobí čaká odmenu v podobe peňazí. Áno ovládlo nás božstvo menom – peniaze. A v takomto neľútostnom boji stojí ochotnícke divadlo naozaj len niekedy na samom okraji záujmu. Pretože toto divadlo sa robí z lásky a nie pre peniaze. Preto sa treba hlboko skloniť pred ľuďmi, ktorí sa nevzdávajú a aj napriek dobe vytrvávajú vo svojej práci a aj napriek rôznym prekážkam tvoria vždy nové a nové divadelné predstavenia. Skoro by sa dalo o nich povedať, že sú to takí malí blázni. Ale ja považujem týchto bláznov za hrdinov svojej doby. Ich práca bude zhodnotená až našimi potomkami. Aj keď sa to teraz možno nezdá, ale práve teraz svojimi činmi tvoria históriu a stávajú sa jej aktérmi. Aj preto bola spísaná táto história aby sa na týchto ľudí nezabudlo a aby budúce generácie vedeli kto v tom ktorom období tvoril históriu.
Čo povedať záverom. Hádam len popriať nasledovníkom a pokračovateľom tradície divadla v našej obci aby vytrvali vo svojej užitočnej práci na poli na ktorom síce nezbohatnú, ale ich plody sú také cenné, že si to teraz možno niektorí ani neuvedomujú. Zaželať im dobré podmienky na prácu, veľa elánu, úspechov a veľa tvorivých nápadov.

Kalendár:

August 2014
Po Ut St Št Pi So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
meniny má: Filip

Anketa:


Počasie na Slovensku: